Historické šaty hodné renesančnej dámy z Florencie
Na začiatku bola len túžba po kráse. Spodné historické šaty pôvodne vôbec nemali byť prekryté dobovým talianskym odevom zvaným giornea. Ich primárnou úlohou bolo zdobiť moju maličkosť počas vystúpení v čase, kedy som ešte pôsobila v šermiarskej skupine. Krásnou farbou mali ladiť k tónu mojej pleti a tmavým vlasom. Ako, a prečo som k bordovým šatám doladila krásny historický brokát?
K tvorbe dobového oblečenia dnes mnohí pristupujú rôzne. Sú takí, pre ktorých je dôležité historickým spôsobom vyhotoviť aj poslednú nitku. Na druhej strane stoja tí, ktorí radi ušetria drahocenný čas použitím šijacieho stroja na vyhotovenie švíkov, ktoré zvonku, skrátka, nie je vidieť. Ak zákazník nepovie inak, som ten druhý prípad. A, v tomto prípade to boli moje vlastné šaty.
Bordové šaty pre šľachtičnú
V čase, kedy som ušila spodné bordové šaty (2017), som so šitím akurát začínala. Vtedy som vôbec nechyrovala o tom, že by mal byť dvorský renesančný odev ušitý z kvalitnej látky, a podľa možnosti čo najvernejším dobovým spôsobom. Aj preto ma spodné historické šaty vyšli neuveriteľne lacno, čo som (vtedy ešte ako študentka vysokej školy) patrične ocenila.
Ekonomicky výhodný renesančný odev
Ich základom sa stal 5 metrov dlhý bordový syntetický záves z považsko-bystrického second hand-u. A, za týchto krásnych 5 metrov som zaplatila ešte krajších 10 eur. Historický nadšenci sa teraz, pravdepodobne, búchajú do čela, no napriek použitiu takejto „hriešnej“ látky, šaty vo výsledku pôsobia dostatočne dobovo.
Strih trupovej časti mi v tej dobe (kruto-prísne šicie začiatky) pomohla vytvoriť moja mama, pričom som sa do zvyšného šitia už vrhla sama. Šaty som aj vlastnoručne vyzdobila výšivkou, umelými riečnymi perličkami, zlatistým prámikom z galantérie (ďalšia platená položka spolu s niťami) a maľovanými vzormi na spodnom leme sukne. Áno, tie maľované vzory opäť nie sú veľmi dobové, no vo výsledku to oko bežného pozorovateľa neruší.
Nakoniec som k šatám ešte pridala háčkovaný čepiec zdobený perlami. Háčkovanú sieťku som znovu ulovila v miestnom second hand-e za 3 eurá. Suma-sumárum, spodné historické šaty ma aj so všetkým zdobením nevyšli viac ako 30€. Na prvé dvorské šaty, ktoré som ušila ešte za študentských čias, výborné! Nemyslíte?
Kde sa vzala giornea?
Čas plynul a šaty odolali náporu šermiarskych vystúpení aj neustálemu transportu. Po čase ma už, ale, prestali baviť. Veď, kto by sa chcel na verejnosti 6 rokov ukazovať v rovnakých šatách?
Historické tance aj kostýmy
Presne vtedy prišla ponuka od Féder Teáter, kedy mi vedúca divadla Mgr. Art. Sidónia Féderová navrhla miesto v predstavení La Cutrettola – sladké tance renesancie. Zároveň prišla s ponukou vytvoriť aj zvyšné historické kostýmy do tohto programu. Predstavenie zasadila do obdobia neskorého 15. Storočia v Taliansku.
Jej vízia o kostýmoch priniesla požiadavku verného dvorského odevu tej doby, pričom súhlasila so strojovým šitím vnútorných švíkov. „Ak by v tej dobe mali takú možnosť, aby si zrýchlili a uľahčili prácu, určite by ju využili,“ hovorí.
Tak som začala so štúdiom dobových malieb a odbornej literatúry zameranej na 2. polovicu 15. storočia v Taliansku. Moje bordové šaty sa do konceptu nápadne hodili. Okrem prešitia niektorých detailov som potrebovala pridať ešte jednu veľmi dôležitú vec – giorneu!
Bez giornei ani na krok!
Giornea je voľný vrchný odev bez rukávov, spod ktorého v 15. storočí v Taliansku nežne vykúkali spodné šaty – gamurra. Nastal teda čas na hľadanie krásnej látky, ktorá by moje spodné šaty štýlovo prekryla. Spoločne s režisérkou Sidi Féderovou sme si najskôr zvolili farebnosť, do akej ladiť všetky kostýmy, a následne vhodné látky.
Pre všetky dámy v predstavení sme na giorneu vybrali krásny historický brokát so vzorom fénixa od Hedva – Český brokát. Každá dáma má nosiť tú istú látku, no v inej z povolených farieb. Vo výsledku šaty na predstavení prekrásne hrajú tónmi zlatej, červenej, oranžovej, fialovej či modrej. Taktiež sme si zvoli rôzne typy strihov giorneí, aby divák videl pestrosť renesančného odevu na území jednej krajiny.
Na záver som ešte k svojmu vlastnému kostýmu doplnila novú pokrývku hlavy, ktorá mi umožňuje viac ukázať dlhé havranie vlasy. Samozrejme, vhodné šperky, ktoré dotvorili celkový vzhľad pravej renesančnej dámy, nesmú nikdy chýbať.
Kostýmový dizajn pre slovenské divadlo
Tak sa moje prvé dvorské šaty postupne stali divadelným kostýmom pre predstavenie v profesionálnom divadle Féder Teáter. Ušli dlhú cestu a teraz zdobia historické eventy od „Horného Uhorska“ až po slnečné brehy stredozemného mora. Robia radosť nie len mne, ale verím, že aj našim divákom.
Prečítajte si viac o ďalších historických kostýmoch a kostýmových súčastiach, ktoré som vlastnoručne vytvorila pre Féder Teáter. Renesančné masky či dvorský odev talianskych gavalierov vás, rozhodne, uchvátia.
Na začiatku bola len túžba po kráse. Spodné historické šaty pôvodne vôbec nemali byť prekryté dobovým talianskym odevom zvaným giornea. Ich primárnou úlohou bolo zdobiť moju maličkosť počas vystúpení v čase, kedy som ešte pôsobila v šermiarskej skupine. Krásnou farbou mali ladiť k tónu mojej pleti a tmavým vlasom. Ako, a prečo som k bordovým šatám doladila krásny historický brokát?
K tvorbe dobového oblečenia dnes mnohí pristupujú rôzne. Sú takí, pre ktorých je dôležité historickým spôsobom vyhotoviť aj poslednú nitku. Na druhej strane stoja tí, ktorí radi ušetria drahocenný čas použitím šijacieho stroja na vyhotovenie švíkov, ktoré zvonku, skrátka, nie je vidieť. Ak zákazník nepovie inak, som ten druhý prípad. A, v tomto prípade to boli moje vlastné šaty.
Bordové šaty pre šľachtičnú
V čase, kedy som ušila spodné bordové šaty (2017), som so šitím akurát začínala. Vtedy som vôbec nechyrovala o tom, že by mal byť dvorský renesančný odev ušitý z kvalitnej látky, a podľa možnosti čo najvernejším dobovým spôsobom. Aj preto ma spodné historické šaty vyšli neuveriteľne lacno, čo som (vtedy ešte ako študentka vysokej školy) patrične ocenila.
Ekonomicky výhodný renesančný odev
Ich základom sa stal 5 metrov dlhý bordový syntetický záves z považsko-bystrického second hand-u. A, za týchto krásnych 5 metrov som zaplatila ešte krajších 10 eur. Historický nadšenci sa teraz, pravdepodobne, búchajú do čela, no napriek použitiu takejto „hriešnej“ látky, šaty vo výsledku pôsobia dostatočne dobovo.
Strih trupovej časti mi v tej dobe (kruto-prísne šicie začiatky) pomohla vytvoriť moja mama, pričom som sa do zvyšného šitia už vrhla sama. Šaty som aj vlastnoručne vyzdobila výšivkou, umelými riečnymi perličkami, zlatistým prámikom z galantérie (ďalšia platená položka spolu s niťami) a maľovanými vzormi na spodnom leme sukne. Áno, tie maľované vzory opäť nie sú veľmi dobové, no vo výsledku to oko bežného pozorovateľa neruší.
Nakoniec som k šatám ešte pridala háčkovaný čepiec zdobený perlami. Háčkovanú sieťku som znovu ulovila v miestnom second hand-e za 3 eurá. Suma-sumárum, spodné historické šaty ma aj so všetkým zdobením nevyšli viac ako 30€. Na prvé dvorské šaty, ktoré som ušila ešte za študentských čias, výborné! Nemyslíte?
Kde sa vzala giornea?
Čas plynul a šaty odolali náporu šermiarskych vystúpení aj neustálemu transportu. Po čase ma už, ale, prestali baviť. Veď, kto by sa chcel na verejnosti 6 rokov ukazovať v rovnakých šatách?
Historické tance aj kostýmy
Presne vtedy prišla ponuka od Féder Teáter, kedy mi vedúca divadla Mgr. Art. Sidónia Féderová navrhla miesto v predstavení La Cutrettola – sladké tance renesancie. Zároveň prišla s ponukou vytvoriť aj zvyšné historické kostýmy do tohto programu. Predstavenie zasadila do obdobia neskorého 15. Storočia v Taliansku.
Jej vízia o kostýmoch priniesla požiadavku verného dvorského odevu tej doby, pričom súhlasila so strojovým šitím vnútorných švíkov. „Ak by v tej dobe mali takú možnosť, aby si zrýchlili a uľahčili prácu, určite by ju využili,“ hovorí.
Tak som začala so štúdiom dobových malieb a odbornej literatúry zameriavajúcej sa na 2. polovicu 15. storočia v Taliansku. Moje bordové šaty sa do konceptu skvelo hodili. Okrem prešitia niektorých detailov som potrebovala pridať ešte jednu veľmi dôležitú vec – giorneu!
Bez giornei ani na krok!
Giornea je voľný vrchný odev bez rukávov, spod ktorého v 15. storočí v Taliansku nežne vykúkali spodné šaty – gamurra. Nastal teda čas na hľadanie krásnej látky, ktorá by moje spodné šaty štýlovo prekryla. Spoločne s režisérkou Sidi Féderovou sme si najskôr zvolili farebnosť, do akej ladiť všetky kostýmy, a následne vhodné látky.
Pre všetky dámy v predstavení sme na giorneu vybrali krásny historický brokát so vzorom fénixa od Hedva – Český brokát. Každá dáma má nosiť tú istú látku, no v inej z povolených farieb. Vo výsledku šaty na predstavení prekrásne hrajú tónmi zlatej, červenej, oranžovej, fialovej či modrej. Taktiež sme si zvoli rôzne typy strihov giorneí, aby divák videl pestrosť renesančného odevu na území jednej krajiny.
Na záver som ešte k svojmu vlastnému kostýmu doplnila novú pokrývku hlavy, ktorá mi umožňuje viac ukázať dlhé havranie vlasy. Samozrejme, vhodné šperky, ktoré dotvorili celkový vzhľad pravej renesančnej dámy, nesmú nikdy chýbať.
Kostýmový dizajn pre slovenské divadlo
Tak sa moje prvé dvorské šaty postupne stali divadelným kostýmom pre predstavenie v profesionálnom divadle Féder Teáter. Ušli dlhú cestu a teraz zdobia historické eventy od „Horného Uhorska“ až po slnečné brehy stredozemného mora. Robia radosť nie len mne, ale verím, že aj našim divákom.
Prečítajte si viac o ďalších historických kostýmoch a kostýmových súčastiach, ktoré som vlastnoručne vytvorila pre Féder Teáter. Renesančné masky či dvorský odev talianskych gavalierov vás, rozhodne, uchvátia.